Ahojte,
chcela by som sa Vám na začiatku predstavit a vysvetlit Vám dôvody prečo som sa rozhodla písať tento blog. Bola by som rada keby si ho prečítala aspoň jedna začínajúca mamička. Možno sa zasmeje, možno to nebude chápať a možno v tomto blogu spozná aj trošku samu seba. Hlavne netreba všetko brať vážne a musíme sa vedieť zasmiať za každých okolností a presne to by som chcela docieliť. Dosiahnuť trošku úprimného smiechu pomedzi všetky tie mamičkovské povinnosti.
Vraví sa, že najskôr treba pochopiť minulosť, aby sme mohli byť šťastní v súčasnosti. Tak si trošku predstavme tú moju, nech sa nám vytvorí kompletný obraz. Bola som dievča pracujúce vo veľkej americkej spoločnosti, môj deň začínal kávičkou so sebou a rýchlou cigaretkou po ceste do práce. V robotke som strávila osem hodín plných nezmyselných mailov, telefonátov a meetingov o tom ako si zorganizujeme iné meetingy. Jediný svetlý moment pracovnej časti dňa mňa predstavovalo obedné menučko niekde v blízkej reštike s kamoškou, ktorá pracovala na rovnakej ulici. Vždy som sa tešila ako preberieme naše neúspešné randička, dohodneme novú stratégiu a vzájomne sa vysťažujeme z našich tažkých životov. Po dobrom obedíku nasledovala vždy ciga ko dezert. Ked‘ skončil pracovný deň začala už úplne iná pesnička. Väčšinou sa začínalo nákupmi. Veľa nákupov. Ved‘ na čo iné sa dá míňať zvyšná časť výplaty po odrátaní hypotéky a nevyhnutných nákladov. Po tejto náročnej časti dňa nasledovalo viacero rôznych zábaviek. Záležalo od nálady a dňa v týždni. Taký light začiatok väčšinou patril nejakým milým randičkám. Boli to milé typy chlapcov, ktorí sa nechceli viazať a dalo sa s nimi hodiny rozprávať o ničom a všetkom, prípadne silné individuá organizujúce protesty proti vláde a chystajúce sa hned‘ zajtra minimálne zmeniť fungovanie sveta. Ale musím dodať, že tieto randička prebiehali vo všetkej počestnosti väčšinou mi stačila krátka hodinka na utorenie si názoru kde by to smerovalo a ako by to skončilo. Ked‘ ma už nudili títo fešáci zbožňovala som večery vo svojom bytíku. Maličký, štartovný ako to nazývajú realitní makleri, ale môj. Niekedy som si celý večer pri vínku čítala knihu a užívala som si to krásne ticho, viberovala s kamoškou vo Švajci, pili sme online vino a bolo nam skvelo. Najkrajšie dni v živote single človeka samozrejme patria vikendu. Obuli sme si štekličky na nôžky, cigy do kabelky a išlo sa vytancovat. Tour de bar, ľahké nočné flirtiky, drinky a veselá jazda taxíkom domov. Celú nedeľu som trávila u rodičov a užívala si naše spoločné obedy. Pri spomienke na leto sa mi rozžiaria oči. V toto krásne ročné obdobie sme sa vždy s babami vybrali chytat niekam bronz. Bookli sme hotel, vychytali lacnú letenku a vybrali sme sa kamkoľvek. Slniečko, more, priam božský pokoj a mojito v ruke to bolo naše. Jediné čo nás vždy vyrušilo na pláži boli deti. Ich krik často znemožňoval pokračovať v našom sladkom driemkaní, znenchutene sme sa na ne pozerali a ľutovali tie mamičky, ktoré sa nevyspia asi nikdy. Apropo, mamičky. S tromi taškami vecí, s umelými nadobkami plnými ovocia, s takým džúsikom a onakou vodičkou. Tie úbohé ženy sa ani nekúpať poriadne nemohli, mali na sebe obvykle minimálne päť rokov starý model plaviek a nikdy o nich nezavadil pohľad ten fešák čo ponúkal Long island na tácke, zato kamošku Zuzu už ťahal na večernú párty. Všetky sme boli spokojné, že toto nemusíme riešiť, užívali sme si, že stačí mať v taške zabalený uterák, niečo na prehodenie a môžeme ísť kamkoľvek. Ako maminu som si samu seba vôbec nevedela prestavit. Vzdať sa svojho pohodlia, času, spánku a pribrať dvadsať kíl a zmeniť sa na teplákovú žienku domácu? Ani náhodou. Takto plynul čas, míňali sa týždne, mesiace a roky. Ani neviem ako to prešlo, ale zrazu nastal deň ked som sfúkavala 28 sviečok na mojej narodeninovej torte.
Celá debata | RSS tejto debaty